Severná Korea a internet, ktorý disponuje iba 28 stránkami

Internet nám umožňuje prístup ku koľko, asi miliónom webov?  Zoberme si fakt, koľko musí existovať európskych webových stránok, potom pripočítajme všetky americké, existujú aj weby z ázijských krajín,… no skrátka presné číslo sa odhadnúť nedá, každopádne vravíme o veľmi vysokom čísle. No ak by sme spočítali weby, ktoré sprístupňuje konkrétne severokórejský  internet, bude to pomerne ľahká matematika. Tých webov je len 28.

Severná Kórea má pritom veľmi vysoký počet obyvateľov, ale takúto obmedzenú ponuku zo strany nedokonalého internetového pripojenia, ktorého obsah je navyše pod prísnym dohľadom týkajúcom sa korektnosti a témy stránok, ktoré musia vyhovovať predovšetkým režimu.

Takisto treba dodať, že hlavná chyba internetu spočíva v amatérsky naprogramovanom serveri DNS, „vďaka“ ktorému sa môže do týchto korejských stránok ktokoľvek „nabúrať“, minimálne si prečítať obsah, ktorý mal byť izolovaný od väčšiny demokratického sveta.

•         Klasický server DNS totiž funguje na spôsob, kedy k prístupnosti k zmene určitých webov musia užívatelia zadať konkrétnu IP adresu, ktorá býva zložená z nezrozumiteľne dlhých názvov plných čísel a písmen, čiže uhádnuť takúto kombináciu je prakticky nemožné.

•         Avšak kórejský DNS je naprogramovaný amatérskym štýlom, kedy k úprave dotyčných webov z druhej strany stačí zadať iba konkrétnu zmysluplnú adresu webu.

Potom sa veľmi ľahko môže stať, že obsah stránok sa pomení, zneužije, alebo skrátka bude prístupný aj druhej strane, pred ktorou mal byť chránený. Takýmto pomerne ľahkým spôsobom sa podarilo „nabúrať“ do internetového obsahu a webov, pričom sa zistila  dotyčná informácia o veľmi nízkom počte webov, z ktorých sú už niektoré dokonca nefunkčné, iné sa možno pre istotu stiahli preč zo strany režimu. Veľa ľudí si tak údajne prezeralo tieto stránky zo zábavy a kvôli obsahu, ktorý vraj pôsobí retro.