Stratili sme už pud sebazáchovy? Je nám internetová sláva prednejšia ako vlastné zdravie?

Stratili ľudia už pud sebazáchovy? V dobe, keď je moderné zdieľať so všetkými svoje zážitky, v čase sociálnych sietí, sa snažíme každý čímsi odlíšiť, byť moderný a jedinečný. Avšak, ak všetci nasledujeme tie isté trendy výsledkom je len, že sa podobáme ako vajce vajcu. Iný pridávajú fotky jedla? Pridám aj ja. Nič nie je zlé na tom, že si radi pochutnáme na dobrom jedle a pochválime sa tiež. Že chceme potešiť našich blízkych oku lahodiacim pokrmom a nebrať naše stravovanie iba ako palivo. Ale ak to robíme iba pre lajky a srdiečka, tak to už v poriadku nie je. Pretože i chutne servírované jedlo s malou odozvou nám miesto gastronomického pôžitku môže priniesť sklamanie. V konečnom dôsledku negatívna emócia prevyšuje tú pozitívnu. A tak sa predháňame, kto, prípadne čo, má väčšiu popularitu. Zachádza to až do takej miery, že ľudia neváhajú pri love svojich "úlovkov" (zážitkov) riskovať i svoj život.

vysílačka.jpg

Druhý protipólom je, že sme zahladení do seba, do svojho sveta, starostí a myšlienok. Nevnímajúc dianie okolo seba. Znie to ako klišé. Keď vidíte po uliciach prechádzať ľudí zamračených, zahľadených do zeme. Akoby bez života vedú ich kroky časom naučenými chodníkmi. Nikoho však nemožno odsudzovať, pretože každému sa to stáva, že pod ťarchou bežných problémov strácame iskru.

Neprebudí nás ani svetelná výstraha a majáky?

Ako však môže byť človek tak zahľadený do svojho vnútorného sveta, že nevidí incident, ktorý sa s veľkou hlučnosťou okolo neho odohráva? Muža prenasledujú pracovníci policajnej zložky. Hlasito ho vyzývajú k odloženiu zbrane. Policajné autá, ktoré v rýchlosti prichádzajú so svetelnou a zvukovou signalizáciou a z neho vystupujúci ďalší a ďalší muži zákona. Toto všetko neprinúti ľudí začať utekať ďaleko preč od danej udalosti, ktorá sa deje bezprostredne pri nich? K streľbe na páchateľa môže prísť kedykoľvek. Ako veľkému nebezpečenstvu čelili okolo idúce osoby? Až zaráža ako mohli pokojným tempom kráčať ďalej. Zaskočila ich daná situácia natoľko, že nedokázali reagovať správne? Nevšimli si, čo sa deje?

pouta.jpg

Všetci hodnotia prácu bezpečnostnej služby, či polície. Budeme polemizovať ako sa majú správať a zvládnuť podobnú situáciu. Každý sa zrazu stáva odborníkom v danej oblasti. Ale čo zaráža najviac, je fakt, že sa nikto nepozastavuje nad správaním okoloidúcich. A my sami nie sme zodpovední za svoje životy, za ich ochranu? Nemali i tí mladí ľudia miesto natáčania udalosti radšej odtiaľ bežať preč? Predsa len sa incident mohol rýchlo zvrtnúť smerom k nim. Aká by bola vaša odpoveď, keby viete, že to mohol byť váš syn/dcéra, súrodenec alebo kamarát?

Ako môže niekto so záujmom a v mobilom ruke natáčať a komentovať daný incident? To honba za popularitou, získaním jedinečných záberov a exkluzívnych videí zahmlieva náš pud sebazáchovy? Je to to, čo je pre nás prioritné? Vlastný život a jeho ochrana už nie je to najpodstatnejšie? Bude naša doba prepisovať pyramídu základných potrieb?